Thursday, May 04, 2006

अजून एकदाच सांगूदे

'अजून एकदाच सांगूदे' या माझ्या कवितेचा अर्थ आणि भावना अगदीच सोप्या आणि गोड आहेत असे मला वाटते. मला तिच्याबद्दल जे वाटत होतं, ते सगळं तिला सांगायचं आहे इतकंच! या कवितेशी मिळत्याजुळत्या भावना असलेली 'लफ़्ज़ों में कह ना सके, बिन कह भी रह ना सके' किंवा 'छुपाना भी नही आता, जताना भी नही आता' यांसारखी गाणीही छान आहेत. ऐकली आहेत? जरूर ऐका :)
------------------------------------------------------------------------------------------------

लायब्ररीबाहेरचा पिंपळ असाच,
प्रत्येक संध्याकाळी सळसळून हसतो,
पुस्तकांत तुझ्या आठवणींची जपून पिंपळपानं,
जाळीत त्यांच्या स्वतःला मी गुंतवून टाकतो.

भेलकांडलेल्या पुस्तकांच्या गर्दीत,
विचारांची पानं फडफडत असतात,
काना,मात्रा,वेलांट्यांचं राहत नाही बंधन,
भास तुझेच शब्दाशब्दांत गप्पा मारत बसतात.

झिपऱ्या सावरणाऱ्या माडाच्या कुशीत,
तुझ्यामाझ्या हस्तरेषा नकळत मिसळून जातात,
ओल्या वाळूच्या मिठीतून अलगद स्वतःला सोडवत,
लाटाच आपल्या श्वासांची साक्ष बनून राहतात.

प्रत्येक ओळ लिहून संपल्यावर वाटतं,
शब्दसफर मुकी माझी इथेच आता थांबूदे,
मनाजोगती मांडामांड झाली एकदा अवसानाची,
की सगळं सगळं पुन्हा...अजून एकदाच सांगूदे.

किनऱ्यावरच्या त्या स्वप्नांची का परत उजळणी करायची,
छे! आता वास्तवाचा नवा ऋतूही अनुभवायला हवा,
आयुष्याच्या या वळणावर टाकताना पुढली पावलं,
हात तुझा असाच सतत हाती हवा.

नवे ऋतू, नवी स्वप्नं,
नव्याच दुनियेत आता बागडायचंय,
नवे चटके, नवे काटे,
अश्रूंनाही आता एकत्रच लपवायचंय.

सावली तुझीच पुढ्यात,
कायम माझ्या राहूदे,
अजून फक्त एकदाच बहुतेक हेच सांगायचं आहे,
आरशात जेव्हा बघशील,
दिसेल माझीच प्रतिमा,
श्वासाश्वासात तुझ्या आता असं नांदायचं आहे.

--- चक्रपाणि रवि, २४/०७/२००५

5 comments:

Anonymous said...

sahi.......
aashcharya vatatay....evdhya sundar kavitela ajun ekhi pratisad kasa miLala nahi......

kavita manapasun aavdali....evdhach mhanu shakte....

aayushyat kunavar tari prem karayache raahun gele .....yaache itke dukhkha aattaparyant vatle nhavte.....pan vishwas theva.....i can understand and i actually can feel the pain....premane kathokath bharlelya hridyaawar dhardaar patine sapkan vaar kelay.....aani hridyaatla to ras achanak usLun bhaLbhaLat rahaylay asa vatayla laglay..........

i m 24 year old girl....aayushyat aksharshaha anek mulanni propose kele pan kharya premachi vaat pahnyat pratyekala nakarle...teen age madhe gharchyanchya aadaryukta bhitine vichar karaychidekhil bhiti vatli......kuni vicharla tari mich paap kelyasarkha vatayache.....engineering madhe aalyavar kalpanetlya rajkumarachi vaat pahili (aata kaLtay how ridiculous it was).....aata asa vatatay ki tevha thodishi bahekle aste tar kay zala asta?.....pan ithe IIT madhe aalyawar vatatay ki jaghatli sagli ghaan ithe aahe....ithe kunikunawar prem karuch shakat nahi.....

he sagaLa mi ka lihila mahit nahi....aani yaala 'mi' panacha durgandhhi yet asel.....pan vichar na karta lihilay.....thoda pustaki kivva filmy pan vatat asel...pan je manat aale te censor na karita lihile......

Anonymous said...

Greets to the webmaster of this wonderful site. Keep working. Thank you.
»

Anonymous said...

कविता भावपूर्ण आहे, छान आहे. प्रत्यक्षात किंवा मनोविलासात प्रत्येक जाण ह्या अवस्थेतून कधी ना कधी जातोच. पण शेवटची दोन कडवी आधीची उंची गाठत नाहीत असे प्रामाणिकपणे वाटते.
"हात तुझा असाच सतत हाती हवा" इथे संपवल्यास अधिक परिणामकारक होईल.

Prakash Ghatpande said...

chyayla too bharicha distos, "Ayushyawar bolu kahi' ha karyakram baghitlaas ka? sandeep khare chya kawita jashya bhavlya tasha tuzya kawita bhavlya. Too aswastha aahes mhanunach lihu shakto.Tuszya ayushyat awathya aale tar amhi eaka kavi lekhakala muku. Too aswasthacha raha

Anonymous said...

kavita farch chan vatli. ajunhi aslyas kalvine............Satvik.
my e-mail- satviksthakar@indiatimes.com